Výtvarné aktivity mladého slovenského výtvarníka Jána Huňadyho sa odohrávajú v dvoch polohách: školením a profesionálnym zameraním je grafickým dizajnérom a miesto pre sebavyjadrenie nachádza vo voľnej maliarskej tvorbe. Maliarsky výraz rád vkladá aj do grafických návrhov, ktoré vznikajú bez použitia počítača, aby bol zachovaný individuálny autorský rukopis. Voľnej tvorbe sa začína venovať už krátko po skončení strednej školy a jej prezentácia je úzko spätá s pôsobením autora v Združení výtvarníkov N´89. Koncepcia výstav a sympózií, na ktorých sa autor zúčastňoval, boli vždy podnetom pre ďalšie výtvarné smerovanie. Jeho skoršia tvorba je spojená s konceptuálnymi tendenciami výtvarného umenia deväťdesiatych rokov 20. st. Pre festival ART IN Nitra–Dvojstup pripravil zaujímavú inštaláciu, v ktorej kombinoval maľbu s objektom (Dialóg o budúcnosti). V nej riešil problém kontrapunktu počítačovo vygenerovaného tvaru a spontánneho maliarskeho gesta. Neskôr sa vrátil k voľnej maľbe v duchu súčasného expresionistického výrazu. Tu vychádza proces tvorenia najskôr z overovania možností maliarskeho materiálu a jeho výrazu a tento napokon vyústi do figurálneho motívu. Často je ním žena ako symbol ženského princípu v živote (Línia rozhovoru, Útek, Zrkadlo). Za každou z expresií je príbeh, zážitok, ktorý so zobrazeným súvisí len sprostredkovane,
ale zároveň vytvára náladu obrazu.

V rade nasledujúcich expresií z posledného desaťročia, sa autor nevzdáva naratívneho prvku, ten vystupuje v pozadí, súc prekrytý intervenciou šablónovitých modulov, zámerne rozstriešťujúcich iniciačný motív. Výraznejšou je séria Horizontov (I-VI), kde opäť do pôvodného podkladového poľa sa dostáva ďalší, vrchný plán lineárne vedeného jedného alebo viacerých polí (pásov). Komunikácia dvoch plánov – pôvodného a intervenujúceho zakladá napätie a osobitú vizuálnu a emocionálnu hru.

Potenciál Huňadyho maľby tkvie v ešte dosiaľ nevyčerpanej sile abstraktnej expresie (blízkej snáď typu Howarda Hodgina), vychádzajúcej zásadne z jazyka širokého maliarskeho gesta a lomenej, ale zároveň žiarivej farby, pohybujúcej sa primárne v priestore švorcového poľa .

Ďaľšou polohou Huňadyho laborovania sú inscenované, fotograficky snímané, alebo počítačom kreované situácie s možným dosahom na popkultúrnu alebo marketingovú oblasť. Tu sa prejavuje snaha o originálne riešenia a svojbytné posolstvá prekračujúce rovinu praktického účelu.

V kompozícii Pôstny deň, 2012 inscenovanej z radov jabĺk rozostavených v pravidelnom rytme, sa naraz objaví iný prvok – plod orecha. Jednoduchý vývarne jasný motív nesie ľahkú a poetickú čitateľnosť – odkaz vychádzajúci zo symbolu jablka, který je v mýtickej pamäti symbolom hojnosti i hriechu a v domácej ľudovej kultúre je spájaný s povedomím zdravého, dostupného, ale nebanalizovaného a ceneného plodu zdravej výživy.

Pravidelnosť repetície narúša iný prvok – plod orecha. Ten je spojený s inou symbolikou a iným praktickým významom. Výlučnosť jedného prvku dynamizuje kompozíciu, ale dôraz na významovosť oboch prvkov je v jej koncepte zachovaná. Dve zdanlivo nesúrodé a protirečiace si oblasti (voľná tvorba a úžitková grafika) vo svojom základnom étose môžu prinášať vzájomne obohacujúce impulzy
i nečakané výzvy.

Eva Kapsová, 2016